Anna

Našli Domov

Anna a Elsa ? dve vyhodené princezné bez rodičov-POTREBUJU DOCASNU OPATERU!!!! Ľudkoviaaa!!! Je nám zima… Sme hladné… Sme dezorientované!… Kde to sme?? Kde sme sa to ocitli? Ani si poriadne nepamätáme, odkedy náš domček vyzerá ako kontajner a miska ako igelitka!… …. Čo sa to s nami stalo? Ničomu nerozumieme… Neviete niečo? Nevieme si spomenúť, prečo sme vlastne tu a komu sme ublížili a koho sme nahnevali, že sme si zaslúžili takýto trest. Spomíname si len, že sme sa zobudili do strašnej zimy, smradu a hluku áut, čo okolo nás jazdili… A ďalej… Vôbec nič… Jediné, čo vám vieme povedať, že sme dve sestričky (poznáme sa už dlho, preto sme zostali spolu) a strážime si svoju misku – igelitku s poloprázdnym vrecom nekvalitných granulí, našou jedinou stravou od bývalého páníčka do začiatku pre život tuláčok. Dokonca ani psie techničáky sme nedostali, aby sme aspoň vedeli povedať, či sme boli vôbec zaočkované (ako inak…. v ľudskom svete sa tomu hovorí tuším „očkovací preukaz“)… Nevieme dokonca ani ako dlho sme tu! Vieme len jedno… POTREBUJEME VAŠU POMOC! Náš najväčší problém je náš strach… Bojíme sa o vlastné životy a o to, čo s nami bude… Pri prvom kontakte s jednou tetou, ktorá nás prišla zachrániť, sme zostali úplne v šoku a báli sme sa asi najviac na svete (ale my si naozaj nevieme spomenúť, čo bolo predtým a prečo sa takto bojíme)… Ja, Elsa , nádherná kríženka labíka a moja sestrička Anna , ešte krajšia čierna kríženka pitbulla, sme také plné strachu a beznádeje, že som sa hneď pri prvom kontakte s tou tetou postavila na obranu pred svoju sestričku, ktorá sa len tíško krčila a triasla v pozadí s hrôzou v očiach… Veru ale tá teta si nedala povedať (tvrdohlavec! ), zostala tam dlhooo, až kým sme sa neupokojili obe a nepresvedčila nás, že nás nejde zjesť ani dať utratiť, a dokonca aj náš „štartovací balíček“ hnusných granulí od pôvodného „majiteľa“ do „nového života“ nám nechcela zjesť (no ale na našu obranu… povedzte… čo by ste si mysleli vy na našom mieste? Keď s nami doteraz dobre zaobchádzané vôbec nebolo?? A nevedeli sme, kedy budeme najbližšie mať čo jest?? Teraz buďte múdri ľudkovia!! ) … a už sme sa viezli… Zobrali nás do takého strašne bieleho prostredia, kde sme všade cítili iné psy… Za dverami som počula, že tomu hovoria veternina… Ja, Elsa, mám vraj úplne zapálené očko (však som si aj hovorila sakra, že naňho nevidím poriadne!!!), ktoré treba preliečiť, a moja sestrička Anna… No tipnite si, koľko má rokov? Mladá je… Len tak chúďa vôbec nevyzerá zatiaľ… Mala príšerný život, vyťahané cecíky svedčia o tom, že bola pravdepodobne používaná na množenie a potom, keď ju už nepotrebovali, bola spolu so mnou nemilosrdne vyhodená ku smetiaku, aby sme tam spolu… zomreli… Ja som dušou bojovníčka, to očko samozrejme dám ako nič! Ale moja sestrička potrebuje urgentne pomoc, je veľmi smutná, vychudnutá (rebierka jej trčia som sa jej snažila aj tú igelitku ochrániť, aby mala čo papať…), srsť vypelichaná a bez lesku… Mne je smutno, už len keď na ňu pozerám… Ona lásku potrebuje najviac na svete… Aby verila, aby milovala, aby ŽILA… Ja som jej najväčšia opora! Kukala som, keď nám na tej veterníkovej stanici dávali papať nejaké konzervy a vodu (stále som nám sledovala chrbty, veď čo keby náááhodou to boli zlí ľudia a chceli nás zase niekam zavrieť?? No uznajte!…) A tak….. sme tu….. stojíme pred hádam najdôležitejšími, ale stále zavretými dverami do našej budúcnosti… Dohovorila som sestričke, a tak obe klopkáme na tieto dvere packami… Pretože chceme ľúbiť a byť ľúbené… Ale… Viete ako to je, ľudia chcú len krásnych psov… A my potrebujeme tak trošku vykuchať a vypulírovať, aby sme sa krásnymi stali… A to bez vás ľudkovia nezvládneme! Sme ešte mladé, a určite budeme onedlho aj krásne! My obe sa budeme snažiť najviac na svete, aby to tak bolo!!! Ale….. samé to nezvládneme Potrebujeme, aby nám dal niekto šancu na to, aby sme opekneli. Šancu na to, aby sme zistili, aké to je byť milovaným zvieratkom a členom rodiny… Šancu na… NOVÝ ŽIVOT ? POTREBUJEME DOČASKU! ? Stojíme v pozore, pripravené na našich dočaskárov, ktorí nám ukážu, aké to je mať vlastnú rodinku! A my sľubujeme, že do toho vložíme celé naše bytie, srdce bojovníčok a proste VŠETKO, aby sme im lásku a starostlivosť opätovali!! Už teraz cítime, že sme pripravené na to, aby sa tie ťažké dvere otvorili práve pre nás. Kde ste dočasníčkovia? Len pripomínam, že som počula na veterníkovej stanici, ako sa rozprávajú, že všetky náklady na nás budú preplácať, takže to jediné, čo od dočasníčkov potrebujú, je ČAS… Čas na zotavenie a skrášlenie (sme predsa nejaké dámy nie? ). Čím skôr nám ľudkovia pomôžete, tým skôr budeme môcť zabudnúť na náš predchádzajúci život plný bolesti a utrpenia, a tým skôr budeme krásne a ľúbené v nových rodinkách No povedzte, neznie to supersky?? Veď aj moja menovkyňa spieva v pesničke (Frozen, túto myslím http\://bit.ly/Frozen_Let_it_go ): Let it go, Let it go, Can’t hold it back anymore, Let it go, Let it go, Turn my back and slam the door… Hľadáme svoj rozprávkový koniec, nájdeme sa? P.S. Keďže zatiaľ nevieme, ako sa používa telefón alebo mail, tak píšte našim opatrovníčkam tuto na ten fejsbúk alebo potom mail na ozpriatelpes@gmail.com (…. dobre som to napísala??? Viete s veľkými packami sa mi trošku ťažšie píše, aj s tým očkom… No nič, hádam sa „dovoláte“ ). Budeme začipované, vykastrované, očkované aj odčervené… Wellness procedúry nepotrebujeme, stačí nám potom už len dobrá a výživná strava a milé pohladenie.! Len nám dajte našu šancu. ? HAF!

15235383_667072860129130_4456521423433678325_o 15235870_667072896795793_6007492556022770334_o 15259281_667072990129117_7415818757387215492_o 15271903_667072920129124_4445634549648145799_o

Anna a Elsa, keď sme ich našli:

15078942_658588494310900_6162011251999027889_n 15027958_658588504310899_4533705009224767387_n 15027593_658588377644245_8122960847046185088_n 15027619_658588400977576_6248991287080794103_n 15079070_658588434310906_3324236766153346_n 15056435_661196450716771_104029066737835888_n